Dva prvé zápasy finálovej série s Považskou Bystricou v prešovskej Tatran handball aréne odohral Prešovčan Peter Tumidalský so sebazaprením. So zabandážovaným prstom na ruke. Napriek tomu, najmä v obrane odviedol veľký kus roboty. Rovnako v oboch zápasoch na Považí so "zaťatými zubami". Najmä v tom v tom včerajšom, v ktorom sa rozhodlo o novom majstrovi i o tom, že Tatran Prešov si zopakuje úspešný štart z minulej sezóny v hádzanárskej Lige majstrov.
"Bolo to ťažké. Najmä to nedeľňajšie predĺženie, ktoré sme museli zvládať v takmer permanentnom oslabení. Zvládli sme ho, a to je hlavné. Naozaj, sme šťastní, že stálo zato sa o úspech pobiť," ešte rozrušený z hektického záveru vravel P. Tumidalský. "V sobotu sme sa asi premotivovali. Veľmi sme túžili rozhodnúť o titule v troch zápasoch. Chválabohu, po štvrtom to máme za sebou. Takže sa zase zopakovala história spred roka, kedy sme tak isto Považskú zdolali 3:1 na zápasy." Aké to bolo, hrať finále s "polovicou" jednej ruky? "Sú to veci, cez ktoré sa jednoducho treba prehryznúť. Každý z nás niečo mal, každého niečo bolelo. Všetci sme ale na to zabudli, zabojovali, cez bolesť prešli a sme presvedčení, že titul je zase v správnych rukách." Aká bude cesta domov sa vás vari ani nemusíme pýtať... "Veru nie, bude len trochu dlhšia ako obvykle..."