Slavko Goluža dobre pozná búrlivé privítania na záhrebskom Námestí Josipa Jelačiča. Keď si Slavko Goluža, v súčasnosti tréner hádzanárov prešovského Tatrana, našich trinásťnásobných majstrov, v uplynulých dňoch vychutnával cestu chorvátskych futbalistov až do finále
svetového šampionátu, občas sa vrátil v spomienkach o pár rokov späť „ Mal som tú česť byť so spoluhráčmi niekoľkokrát na záhrebskom Námestí Josipa Jelačiča, na ktorom nás po každom úspechu vítali desaťtisíce ľudí. Bolo to úžasné,“ vraví olympijský víťaz z rokov 1996 i 2004 a majster sveta 2003, vyše dvestonásobný hádzanársky reprezentant (545 gólov), ktorý – napokon, ako všetci Chorváti - miluje aj futbal Ako chlapec začínal v Metkoviči, kde vyrastal, práve s ním. „Mal som to šťastie, že ma trénoval Uzeir Srna, otec Darija, jedného z najlepších hráčov v histórii chorvátskeho futbalu, ktorý sa ale v tom čase ešte hrával na piesku s lopatkou a vedierkom. Uzeir, niekdajší brankár, ktorý žiaľ, pred dvoma rokmi skonal, bol výborný kouč a ešte lepší človek. Hrával som v zálohe, celkom mi to išlo. “Na futbalovom trávniku padol do oka ľuďom z hádzanárskeho klubu RK Metkovič. „Keďže som bol vysoký a suchý ‘,presviedčali ma,aby som prešiel k nim. Chcel som to skúsiť, nuž som jeden deň išiel na futbalový tréning a druhý na hádzanársky. Trvalo to asi mesiac, pokým som sa rozhodol pre hádzanú. Mal som asi štrnásť, keď som polroka hrával za juniorov a potom už len za mužov. Spočiatku to bolo veľmi náročné.“ Priznáva, že najviac sa mu rátali tréningy, na ktorých si zahrali aj futbal, no vraví, že nebol najlepší futbalista medzi hádzanármi . „ Som z generácie, z ktorej sme všetci hrali všetko. Z prostého dôvodu, celé dni sme ako deti boli na ulici a ak nie na nej, tak sme sa štverali na stromy. Žiadne mobilné telefóny, žiadne počítače, žiadne tablety, od rána do večera sme hrávali futbal, hádzanú, volejbal, basketbal...“ Fandí Dinamu Záhreb, ak je doma a má čas, rád zájde aj so synom na jeho domáce zápasy, a medzi čerstvými vicemajstrami sveta má mnohých kamarátov. Najväčšími sú brankár Danijel Subašič a tvorca hry Luka Modrič, najlepší hráč šampionátu. „ Sme športový národ, Chorváti veľmi emotívne prežívajú každý šampionát, nie len futbalový, ale aj basketbalový, hádzanársky, vodnopólový… Počas nich ľuddia zabúdajú na každodenné starosti, žijú zápasmi, debatujú o nich od rána do večera, tešia sa, smútia. Chlieb a hry, to je na nás ako ušité. Avšak už deň po skončení majstrovstiev, akoby ani neboli.. Ak je úspech, búrlivo ho oslávia, no v zápätí už opäť začnú žiť dennodennými starosťami.“ Štyridsaťšesťročný Slavko Goluža dáva klobúk dolu pred zverencami trénera Zlatka Daliča „ Len ten, kto si prešiel ich cestou, dokáže pochopiť, čo všetko museli v ich doterajšom živote futbalu obetovať, aby sa im takto odmenil. Je to výnimočná generácia mladých talentovaných a sympatických chllapcov, ktorí ľúbia svoj šport i svoju krajinu. Preto v uplynulom mesiaci za nimi národ stál ako jeden muž. Keďže hádzanári Tatrana mali prvý tréning letnej prípravy v pondelok 2. júla, vyraďovaciu fázu futbalového šampionátu sledoval Slavko Goluža vo svojom prešovskom prechodnom domove. Ľúto mu bolo len to, že si nemohol poriadne zakričať, hoci dôvodov bolo až-až. S krajanmi z mužstva Cvitkovičom, Butoracom, Vučkom a Babičom sa pred štvrťfinále podpichovali s Rusom Carapkinom („Aj mi ho bolo trošíčku ľúto, keď sme zbornú vyradili na penalty,“ priznáva Slavko Goluža) a pred finále zase s čerstvou posilou zeleno-bielych Francúzom Titouanom Gatinom. „Prehrali sme, ale nemáme dôvod smútiť. Nie len preto, že Francúzi boli lepší a uspeli zaslúžene, ale v prvom rade preto, lebo striebro z futbalových majstrovstiev sveta je pre Chorvátsko neuveriteľný úspech. Chlapcom, ktorí sa naveky zapísali do športovej histórie našej krajiny, až po rokoch dôjde, čo v Rusku dosiahli,“ dodal Slavko Goluža.
ČO DOSIAHOL SLAVKO GOLUŽA
- S reprezentáciou Chorvátska (203 zápasov, 545 gólov) olympijský víťaz 1996 i 2004, majster sveta 2003 a vicemajster 2005, bronzový na ME 1994.
- S RK Záhreb víťaz Ligy majstrov 1992 i 1993, finalista 1995, 1997, 1998 a 1999, 9-násobný majster Chorvátska.
- S RK Metkovič víťaz Pohára EHF 2000.
- S Fotexom Veszprém majster Maďarska 2004.
- Najlepší hádzanár Chorvátska roka 2001.
- Ako tréner s reprezentáciou Chorvátska bronzový na OH 2012, na MS 2013 i na ME 2012, s RK Záhreb majster Chorvátska 2014 i 2017, s Tatranom Prešov majster Slovenska 2018.
- Najlepší chorvátsky hádzanársky tréner 2012, 2013 i 2014.
Foto: Slavko Goluža s vicemajstrom sveta Lukom Modričom
Prešov