PETER DÁVID, nový tréner hádzanárov Tatrana Prešov, 10-násobných majstrov Slovenska:
● Jedenásť sezón ste hrávali - či už v drese pražskej Dukly alebo Lokomotívy Trnava – ligové zápasy aj v Prešove. Rád ste tam chodievali?
„Ak mám byť úprimný, ani veľmi nie. Bolo nám totiž všetkým vopred jasné,
že po dlhej ceste tam vždy dostaneme ‚na držku‘. Obrazne i doslova. Aj v mojej hráčskej ére hral totiž Tatran nielen dobre, ale aj veľmi tvrdo. Ak sa nemýlim, vyhrali sme tam len raz a boli sme šťastní ako blchy.“
● V sezóne 1993/94 získala Trnava svoj prvý a dosiaľ aj posledný majstrovský titul po strhujúcom súboji práve s Tatranom. V kľúčovom zápase štyri kolá pred koncom súťaže ste ho doma zdolali dnes už zriedka vídaným výsledkom 16:13. Spomínate si naň?
„Áno, a dokonca veľmi detailne. Tri predchádzajúce duely s Prešovčanmi v tej sezóne sme o gól prehrali – ak si dobre pamätám 14:15, 13:14 a dokonca 12:13 – a dobre sme vedeli, že ak chceme získať titul, štvrtý už nesmieme. Až po strop natrieskaná trnavská hala videla viac boj ako hádzanú, ktorý rozhodli obrany. Tá naša bola v tom súboji na prekvapenie pevnejšia.“
● Máte medzi bývalými prešovskými hráčmi kamaráta, s ktorým si radi zájdete na pivo?
„Za tých dlhých devätnásť rokov, čo žijem v Nemecku, ochladli mnohé vzťahy, ktoré som mal doma pred odchodom. Aj tie s viacerými bývalými hráčmi Tatrana. Veľmi dobre som vychádzal s Milanom Foľtom, s ktorým som aj vojenčil v pražskej Dukle, s Romanom Lamačom, Petrom Kakaščíkom i Jurijom Žuravľovom. S tým som nedávno zašiel na kávu, keď som bol v Prešove ako trénerreprezentácie. Bol to nielen výborný hádzanár, ale aj skvelý chlapík. A takým aj zostal.“
● Rozumiete ako rodený Záhorák po šarišsky?
„Nie. Tie ich samé c, dz , š a ž, kto by tomu rozumel. V tomto mi nepomohli ani dlhoročné priateľstvá s troma východniarmi. S Petrom Vozárom, ktorý je v Nemecku môj sused, s Vilom Petkom, ktorý má prsty v mojom angažmáne v Prešove i s Jozefom Orlovským. Úradným jazykom v šatni Tatrana preto bude slovenčina.“
● Po tom, čo ste vlani v júni skončili ako tréner aj v Grosswallstadte, aj pri mužskej reprezentácii Slovenska, ste boli rok bez hádzanej. Ako sa vám „závislákovi“ žilo bez tejto drogy?
„Ťažko. Z dvoch spomínaných otrasov, ku ktorým došlo v priebehu troch dní, som sa spamätával niekoľko mesiacov. A s odchodom od mužskej reprezentácie Slovenska som sa dodnes úplne nevyrovnal. A to aj napriek tomu, že som si vedomý chýb, ktoré som urobil, a chápem dôvody, pre ktoré som bol z funkcie odvolaný.“
● Mali ste aj iné ponuky ako z Tatrana?
„Mal. Nielen z Nemecka, ale aj z Česka a Slovenska. A nielen od mužov, ale aj od žien. Tá z prešovského Tatrana bola pre mňa športovo najatraktívnejšia.“
● S majiteľom Tatrana Miloslavom Chmeliarom ste koketovali už vlani na jar. Prečo ste si napokon neťapli na spoluprácu?
„Na to je prostá odpoveď. Kontrakt, ktorý som mal s Grosswallstadtom podpísaný, platil pre bundesligu od júla 2012 do 30. júna 2014. My sme o záchranu v nej bojovali do posledného kola sezóny 2012/13, dovtedy som nesmel s nikým rokovať. O našom vypadnutí sa rozhodlo až v poslednom kole vlani 8. júna po domácej prehre s Kielom a tak dlho Prešov čakať nemohol.“
● Teraz ste od neho dostali ponuku opäť. Dlho ste ju zvažovali?
„Ako som už povedal, bola pre mňa veľmi zaujímavá, takže nie. Avšak rokovania pred podpisom zmluvy istý čas trvali, museli sme sa dohodnúť aj na viacerých detailoch. Navyše som si musel vypočuť aj názor manželky Ingrid a našich detí, keďže prvý raz od nich odchádzam tak ďaleko a na taký dlhý čas.“
● V Nemecku, v ktorom žijete od roku 1995, ste trénovali klubové tímy, doma na Slovensku reprezentáciu. Čo vás uspokojuje viac?
„ J e d n o z n a č n e klub, to je môj hádzanársky život. Čo si tréner denno dennou prácou pripraví, to v zápasoch má. V reprezentácii toho za tých pár dní veľa nestihne, navyše je odkázaný na to, ktorí hráči mu prídu a ktorí – buď pre zranenie, choroby, či pre iné dôvody – nie. Potom prehrá dôležitý kvalifikačný zápas a niekoľko týždňov sa tým zožiera, kým dostane šancu na opravu. Práca v klube je oveľa dynamickejšia a zaujímavejšia.“
● Určite ste sa už stačili oboznámiť so súčasným kádrom Tatrana. Čo si o ňom myslíte? „Sú v ňom všetko veľmi dobrí a skúsení hádzanári, Tatran má každý post dobre obsadený. Azda s výnimkou pravej spojky, na ktorej je jediný ľavák Dainis Krištopans. Keďže nie je mysliteľné, aby na svojich ramenách uniesol sám celú tiaž dlhej a ťažkej sezóny, budeme to musieť riešiť. Odchádza síce Pejovič, ale príde Slovinec Furlan, odíde zrejme aj poľský pivot Krzysztofik, ale vracia sa Mišo Kopčo. Tatran bude možno ešte silnejší ako v uplynulej sezóne, o to viac sa na prácu
s ním teším. Som oddýchnutý a plný chuti.“
● Vladimír Guzy, ktorý bol za vašej éry stabilným hráčom reprezentácie, po troch sezónach odchádza z Tatrana. Tento dynamický hráč, nedávno ešte jeden z našich najväčších talentov, nedokázal v zeleno-bielom drese zo seba dostať to, čoho je schopný. Je vám to ľúto?
„Áno, spomínam naňho len a len v dobrom. Mám ho rád aj ako človeka, aj ako hádzanára, nikdy ma nesklamal. Navyše je to bojovník, ktorého štýl hry sa mi vždy páčil. O to viac ma mrzí, že po prestupe do Prešova nedokázal stabilizovať svoju výkonnosť tak, aby bol platným hráčom Tatrana.“
● Už roky hráva Tatran dva najdôležitejšie zápasy hneď na začiatku súťažného ročníka. Buď z kvalifikačného turnaja Ligy majstrov, ktorý býva na prelome augusta a septembra, postúpi do skupinovej fázy a sezóna je úspešná, alebo nepostúpi – tak ako sa to stalo tri roky po sebe – a jej zvyšok sa mení v povinnú jazdu. V tomto roku to nebude inak. Cítite veľký tlak?
„Tréner mužstva, ktoré má ambície a vysoké ciele, je vždy a všade pod tlakom. Musíme sa herne, fyzicky i mentálne pripraviť tak, aby sme to zvládli. Keďže v pláne máme aj prestížny Turnaj majstrov v Doboji, ťažkých prípravných zápasov bude dosť. Nuž a potrebujeme aj šťastie, pri žrebe a aj počas samotnej kvalifikácie. Aspoň také, aké mal Flensburg-Handewitt na nedávnom Final Four Ligy majstrov. Bez neho by najprestížnejšiu európsku klubovú trofej nikdy nezískal.“
●Miloslav Chmeliar pohrozil, že ak sa Tatran opäť neprebojuje do skupinovej fázy, zníži rozpočet klubu na polovicu. Nemáte z toho obavy?
„Je to v jeho kompetencii. On je majiteľ, sú to jeho peniaze, takže s nimi naloží, ako uzná za vhodné. My musíme urobiť všetko pre to, aby k tomuto kroku nemusel pristúpiť. ● Mimochodom, ako znášate cestovanie autobusom?
„Som naň zvyknutý, Nemecko tiež nie je malé. A keďže do Prešova idem bez rodiny, nebudem sa mať kam veľmi ponáhľať. Je mi jedno, či budem sedieť v autobuse, alebo ležať na gauči sám medzi štyrmi stenami.“
● Určite viete, na čo narážame. V sezóne odohrá Tatran týždenne – či už v SEHA lige, v najvyššej domácej súťaži, alebo európskych pohároch – dva, ba niekedy až tri zápasy. Viac je na cestách ako na tréningoch. Už premýšľate o tom, ako sa s tým vyrovnať? „Áno. Keďže počas mojej trénerskej kariéry som sa takým čímsi ešte nestretol, je to pre mňa veľká výzva. Sám som zvedavý, ako sa s ňou vyrovnám.“
● Budú vám hráči musieť vykať, alebo s nimi potykáte tak, ako je to zvykom v Nemecku?
„Nechám tomu voľný priebeh tak, ako v reprezentácii, v ktorej mi starší hráči tykali, vrátane Prešovčana Rada Antla, a mladší vykali. Avšak nie je podstatné to, či si budeme tykať, alebo vykať, oveľa dôležitejšie je, aby sme sa navzájom rešpektovali.“
● Zmluvu ste podpísali na dva roky napriek tomu, že Miloslav Chmeliar sa zvykne s trénermi dohodnúť len na jednu sezónu. Prečo?
„Aj ja som dostal prvú ponuku len na rok s opciou na ďalší. Avšak trval som na dvoch, podľa môjho názoru rok je krátky na to, aby sa prejavili výsledky spoločnej práce. Som rád, že sme sa na tom napokon zhodli.“
● Veríte, že v Prešove tie dve sezóny vydržíte?
„Verím, inak by som do toho predsa nešiel.“
● Apropo, čo vaše deti – 22-ročná dcéra Petra a 15- ročný syn Leon – z ktorých rástli veľmi talentovaní hádzanári?
„Žiaľ, Petra nechala hádzanú hádzanou. Hoci mala veľkú snahu, napokon ju nedokázala skĺbiť s náročným štúdiom medicíny na univerzite vo Frankfurte nad Mohanom. Leon pokračuje v hádzanárskej akadémii Grosswalstadtu. Nemožno povedať, že by mi z oka vypadol, nehrá totiž na poste strednej spojky ako ja, ale na pivote. Má totiž výborné spracovanie lopty a veľmi dobrú techniku streľby, navyše spoľahlivo bráni. Najpodstatnejšie je, že hádzanú takpovediac žerie. Snáď z neho niečo bude.“
V ére Miloslava Chmeliara, ktorý je majiteľom Tatrana necelých trinásť rokov, je Peter Dávid – po Martinovi Liptákovi, Petrovi Hatalčíkovi, Jurijovi Žuravľovovi, Františkovi Šulcovi, Romanovi Lamačovi, Rastislavovi Trtíkovi, Djordjem Rašičovi – ôsmym trénerom prešovských hádzanárov, Z tých doterajších, z ktorých traja dostali šancu dvakrát (Lipták, Hatalčík, Lamač), vydržal na lavičke zeleno-bielych najdlhšie Trtík, viedol ich tri sezóny (2008 – 2011).
Kto je Peter Dávid
● Narodil sa 17. apríla 1966 v Malackách
● Hrával za Strojár Malacky, Tatran Stupava, Duklu Praha, Lokomotívu Trnava, TV Kirchzell a HSG Werratal
● S Lokomotívou Trnava majster Slovenska 1994
● Československo reprezentoval 8-krát (5 gólov), Slovensko 15-krát (9 gólov)
● V nemeckej bundeslige viedol ženy HSG Sulzbach a mužov TV Grosswallstadt
● Od februára 2012 do júna 2013 tréner mužskej reprezentácie Slovenska (prvý v histórii, ktorý za ňu v minulosti
aj hrával)
ZDENO SIMONIDES