KRISTOPANS NA DOSKÁCH DJZ UŽ STÁL
Dajnis Kristopans nestál na doskách javiska historického Divadla Jonáša Záborského prvý. Pred zhruba rokom preberal na nich Cenu denníka KORZÁR za najvýraznejší výkonnostný vzostup
za rok 2010. Vtedy ani len netušil, že onedlho práve on vystúpi v ankete Najúspešnejší športovci a športové kolektívy PSK za rok 2012 na stupeň najvyšší.
PREŠOV. Najvyšší športovec v kraji, dvestopätnásť centimetrov vysoký, dvadsaťdva ročný lotyšský legionár v službách osemnásobného hádzanárskeho majstra Slovenska Tatrana Prešov, pricestoval do Prešova v noci pred včerajším galavečerom z Francúzska, kde na turnaji reprezentoval rodnú krajinu. Tomu, že on sa stal víťazom jubilejného desiateho ročníka ankety PSK, nechcel stále uveriť, ani keď sa už obliekal do slušivého obleku.
Obrovské prekvapenie, obrovská pocta
„Vravím to skutočne úprimne, je to pre mňa obrovské prekvapenie. Že sa mi dostane takejto pocty, to sa mi v mojom veku naozaj ani len nesnívalo,“ tvrdil víťaz jubilejnej ankety, neskrývajúc jemu vlastnú skromnosť. „Neviem, či som si ju zaslúžil. Ak však ľudia takto rozhodli, prijímam ocenenie s veľkou hrdosťou. Po pravde, na takého spoločenské udalosti nie som celkom stavaný. Na druhej strane ale viem, že k športu patria. Takže tým, ktorí o ankete rozhodovali, ale aj tým, ktorí sa na mojom športovom raste podieľali a stále podieľajú, patrí moje veľké poďakovanie.“
Správne rozhodnutie
Dajnis Kristopans po Cene KORZÁRA má vo vitríne ešte vzácnejšiu trofej. Najúspešnejší športovec PSK 2012 začínal s hádzanou v rodnej Ludze v Lotyšsku. Nahovorili ho na ňu jeho kamaráti, medzi ktorými mal svojou „ľavačkou“ najtvrdšiu strelu. Napriek tomu, že výškou nad rovesníkmi vyčnieval, pohyboval sa celkom dobre. Postupne svoj talent rozvíjal. Keď mal šestnásť rokov, dostal prvú šancu v drese seniorov svojho materského klubu v rodnej krajine. Netrvalo dlho a ponuky k iných klubov sa Dajnisovi začali hrnúť. O svojom ďalšom smerovaní však rozhodoval už hráčskym agentom. Pred vyše tri a pol rokmi bol v Prešove na skusoch. Agent ho však zaviedol aj do Nemecka. Nakoniec ale dal prednosť pred druhou nemeckou ligou prešovskému Tatranu. Dnes už vie, že pre svoj hádzanársky rast to bolo správne rozhodnutie.
Vypracoval sa na spojku svetového rangu
Do „starej“ TATRAN handball areny prišiel v osemnástich rokoch. V Prešove cítil perspektívu hádzanárskeho rastu. Najmä, keď si ho pod svoje krídla zobral skúsený Alexander Radčenko, ktorý ani tentoraz nechýbal v spoločnosti najlepších športovcov kraja. „Saša je v Tatrane uznávanou osobnosťou, jeho slová majú vždy váhu. On i jeho rodina ma zobrali medzi seba od prvých krokov na Slovensku. Veľmi mi pomohli, stále si to vážim a aj ich zásluhou dnes stojím tak vysoko. Samozrejme, opomenúť nemôžem majiteľa klubu pána Miloslava Chmeliara,“ nezabudol, kto za jeho prestupom do Tatrana stál. „Mal som mnou trpezlivosť, dôveroval mi, vybavil špeciálne cvičenia na rozvoj obratnosti, poskytol mi naozaj všestranné podmienky, len aby som výkonnostne napredoval. Som rád, že do mňa investované sa zatiaľ vracia aj v takejto podobe.“ Spokojnosť s tým, že Tatran Prešov má v kádri takého výnimočného, mladého a perspektívneho hráča, neskrýval ani M. Chmeliar. „Dovolím si tvrdiť, a takto mienia aj viacerí hádzanárski experti, že momentálne je na poste ľavej spojky najlepším hráčom na svete. Za veľké peniaze ho pýtal víťaz Ligy majstrov FC Barcelona. Dajnis ale ostane minimálne konca júna 2015 našim hráčom, z ktorého hry a gólov sa budú tešiť predovšetkým fanúšikovia nášho klubu.“
Ani „šarištinou“ ho už neprekvapíte
„Drobček“, s „výstižnou“ prezývkou vymyslenou prešovskými spoluhráčmi sa metropole Šariša skoro adaptoval. Nielenže plynulo hovorí slovenským jazykom, ale používa ho aj v písomnej forme. Nezaskočíte ho však ani keď sa mu prihovoríte šarišským nárečím. Aj v ňom je už celkom ako doma. Zvykol si už aj nato, že ľudia si ho pre jeho urastenú postavu všímajú väčšmi. Mnohí sa chcú s ním vyfotografovať. Aj keď nie vždy je pózovaním nadšený, vyhovie. „Vodičák“ ešte síce podľa nás ešte nemá. Väčšinou sa vezie v aute s košickou „ešpézetkou“, za volantom ktorého sedáva sympatická dievčina... „Dievčatá na Slovensku sú veľmi pekné, to som tvrdil, keď som tu prišiel. Takou určite je moja priateľka Dominika.“
Z reprezentácie mieril na galavečer
V závere uplynulého roka sa na jednom z tréningov Dajnis Kristopans zranil. Prvý raz odkedy je v Tatrane Prešov. Našťastie, nešlo zranenie vážnejšieho charakteru. Členok ho ale na dlhší čas nepustil do zápasov. Napokon si ale v poslednom zápase jesennej časti Tipos extraligy proti Topoľčanom zahral. Na rozohranie uvítal zápasy v drese lotyšskej reprezentácie na jej pôde i na turnaji reprezentačných výberov vo Francúzsku na prelome rokov. „V reprezentácii Lotyšska som si zahral dosť. Začiatok prípravy v Prešove som ale pre tieto povinnosti nestihol. Včera dopoludnia chlapci behali vonku, kým ja som nočnom cestovaní dospával. Nuž a potom už bolo treba chystať sa slávnostné vyhlasovanie. Ďalšie úľavy už ale nemám a aj ja sa zapojím do prípravy na jarnú odvetu. Dúfam, že Tatranu sa v nej bude dariť a spoločné ciele spred sezóny splníme.“
Prešov