V dnešnej časti rozhovorov s generálnym manažérom klubu Miroslavom Benickým sa pozrieme na tému postavenia Tatrana v európskej hádzanej aj s ohľadom na ambície klubu. Nadviažme ale najprv na predchádzajúcu tému a príchod viacerých nových legionárov do tímu pre budúcu sezónu.
Neudialo sa veľa zmien prirýchlo?
„Vzhľadom na štruktúru zmlúv, ktoré sme mali, očakávali sme, že táto citeľnejšia zmena nastane. Tak ako neboli veľké zmeny v predchádzajúcich sezónach, kde odchádzali a prichádzali 2-3 hráči, tak vzhľadom na stav zmlúv sme očakávali, že teraz môže prísť k väčšiemu posunu. Samozrejme je to riziko, navyše teraz aj v súvislosti s koronavírusom, kde prišlo aj k väčšiemu tréningovému výpadku. Takže obmena si vyžiada čas, aby sa mužstvo herne zohralo. Preto dúfame, že príprava sa začne 1. júla, pretože s príchodom siedmich nových hráčov to bude potrebovať svoj čas. Na druhej strane veríme, že po dlhšej odmlke budú mať hráči po hádzanej potrebný apetít.“
Nepanuje vzhľadom na odchody viacerých hráčov, na ktorých si fanúšikovia zvykli a mali ich radi a príchodu pre našincov neznámych hráčov, obava z poklesu diváckeho záujmu?
„Myslím si, že každý divák, ktorý prichádza do haly má nejakú svoju predstavu. Jeden chce vidieť len úspešné mužstvo, niekto chce vidieť pekné akcie, či už tímové alebo individuálne. Myslím si, že už v tejto sezóne, konkrétne Pedro Pacheco za pár zápasov nadchol diváka tým svojim brazílskym temperamentom a hravosťou, mohol a mal by byť lákadlom pre fanúšika, ktorý sa príde do haly zabaviť. Samozrejme každý fanúšik má svojich obľúbených hráčov. My tomu rozumieme a akceptujeme to. Ale veríme, že aj legionári, ktorí prichádzajú urobia všetko preto, aby fanúšika zaujali. Či ľudia stratia záujem o hádzanú? Hádzaná je kolektívny šport. Pokiaľ zanevrú na mužstvo a klub kvôli odchodu jednotlivých hráčov, tak je otázkou či boli fanúšikmi Tatrana Prešov, alebo toho jednotlivca. My veríme, že fanúšik si nájde cestu hlavne za kolektívnymi výkonmi mužstva a spoločnými úspechmi.“
Keď sme načrtli predstavy fanúšikov. Tie bývajú značné aj smerom k ambíciám tímu a očakávaniam výborných výsledkov najmä v európskej konkurencii. Ako sa teda pozeráte na takýto pohľad fanúšika?
„Čo sa týka pohľadu fanúšika na to, kde sa Tatran nachádza a na čo má sa obávam, že častokrát prichádza do konfliktu medzi realitou a očakávaním fanúšikov. My sa na nič nehráme. Možno by som opäť rád poukázal na paralelu s iným športom, hokejom. V mnohom by sme sa mohli porovnať s tým čo predstavuje v hokeji Banská Bystrica. V slovenskom hokeji bola dominantná, no v okamžiku, keď prišla do Ligy majstrov boli výsledky diametrálne odlišné. Konkurencia, v ktorej Barani nastupovali v Lige majstrov, je pritom veľmi podobná tej, v ktorej hráme my. Dlhodobo sme doma, podobne ako Bystrica úspešní. Ale v Európe, vzhľadom na konkurenciu, dosahujeme v podstate nadštandardné výsledky. To, že apetít fanúšika je ešte niekde ďalej, to chápeme. Aj v Tatrane si želáme dosahovať najlepšie možné výsledky, stále víťaziť. Ale v konečnom dôsledku je potrebné si byť vedomí s akými financiami operujeme my a s akým naši konkurenti.“
Aký je teda ten rozdiel?
„Na naše podmienky a to, koľko sa na Slovensku investuje do športu, je to síce v našom ponímaní veľká čiastka. Ale v celoeurópskom meradle zaostávame za elitou. Napríklad výdavky na platy, ktoré zväčša tvoria okolo 70 percent sezónnych nákladov klubov, máme zhruba na úrovni Vojvodiny Nový Sad či Nexe Našice počas ich posledných sezón v SEHA lige. My sa teda máme porovnávať s mužstvami, ktoré sú organizačne, štrukturálne, klubovo a finančne približne na našej úrovni. A Tatran Prešov má s týmito mužstvami pozitívnu bilanciu. To je pre nás dôležitým ukazovateľom.
Nám sa ale podarilo v predchádzajúcich ročníkoch preskočiť aj tímy, ktoré v danej sezóne vynaložili väčšie prostriedky ako my, napríklad Spartak Moskva, Steaua Bukurešť alebo Eurofarm Pelister (predtým Rabotnik Bitola – pozn.), ktorých sezónne náklady presahujú tie naše. Nehovoríme o tom, že to im garantuje úspech, ale porovnávame to, že keď oni získajú menej bodov ako my, je to skôr sklamaním pre nich. Naopak pre nás je to veľkým zadosťučinením. A to vyzdvihuje hádzanárska komunita v zahraničí, že za daných podmienok v slovenskom športe, sú naše výsledky v Európe rešpektované.
Čo sa týka druhého balíka mužstiev, ktoré sú niekde nad nami, tak úspech proti súperom ako sú Brest, Veszprém, Záporožie či Záhreb je veľmi ťažký a nie je garantovaný. Ich náklady na platy sú niekoľkonásobne vyššie ako tie naše. To je hádzanárska realita. Tieto mužstvá sú v našich vzájomných zápasoch v pozícii favorita. My sa voči favoritom chceme blysnúť a uspieť, ale nebude pravidlom vyhrávať. Tam sa musí spojiť viac faktorov, aby sme boli úspešní. Je to porovnateľné s tým, čo sa nám občasne môže stať napríklad v zápasoch s Považskou Bystricou. Aj keď nie je pravdepodobné, aby za daných podmienok nad nami vyhrávali, môžu vyhrať.“
Budeme teda niekedy schopní splniť sny fanúšikov o prerazení v pohárovej Európe?
„Výrazne navýšiť prostriedky určené pre hádzanú na Slovensku je veľmi ťažké. Na to niet dostatočný záujem silných reklamných partnerov, ani dostatočné príjmy z predaja lístkov alebo reklamných predmetov. Preto sa za daných finančných podmienok snažíme hľadať čo najoptimálnejšiu zostavu. Niekedy to vyjde viac, inokedy menej. To je ale definíciou našej práce. Vyťažiť z rámca, ktorý máme maximum. Pri určitých prestupoch sa to vydarí viac, ako napríklad u Pedra Pecheca, ktorý za krátku dobu zaujal nielen v Prešove, ale aj zahraničí. Na druhej strane máme napríklad Raresa Fodoreana, ktorý v podobnom veku zaujal menej. Ale to je riziko, ktoré prichádza s angažovaním mladších, častokrát finančne výhodnejších hráčov.“
Pokračovanie rozhovoru s M. Benickým prinesieme v najbližších dňoch.
Prešov