Hádzanári Tatrana Prešov sú výnimočným zjavom na slovenskej scéne. Uplynulý víkend získali už šestnásty titul, štrnásty za sebou. V extralige nestratili jediný bod, finálovú sériu s Považskou Bystricou vyhrali 3:0 na zápasy. Medaily im odovzdával ich kapitán Oliver Rábek. Vyše dvojmetrový (204 cm) a vyše stokilový (104 kg) bombardér má 33 rokov a patrí k najvýraznejším osobnostiam súťaže.
Prečo ste odovzdávali medaily práve vy?
Po zápase som videl v hľadisku aj predstaviteľov zväzu, ale asi museli dodržať opatrenia v súvislosti s pandémiou. Medaily ležali na stolíku. Hráči Považskej Bystrice si ich brali sami. Kvôli zraneniu som nehral, tak som sa ujal tejto úlohy. Chalanov som potešil, malo to trochu slávnostnejší lesk.
Vlani sa liga kvôli pandémii nedohrala. Tatran už pätnásť rokov nenašiel doma premožiteľa. Na koľko titulov si ešte trúfate?
Kým zostane Tatran v takejto či podobnej sile, v akej je teraz, bude získavať aj tituly.
Z čoho vyplýva jeho drvivá prevaha?
Máme najsilnejší káder, najlepších hráčov. A získali sme množstvo skúseností z ťažkých medzinárodných zápasov. Hráme Ligu majstrov, nadnárodnú SEHA ligu, o ktorej niektorí vravia, že je slabá. Treba si ju vyskúšať… Pôsobí v nej veľa kvalitných tímov, ktoré majú skúsenosti aj z Ligy majstrov. V lige ste neprehrali, ale Považská Bystrica vás vo finále potrápila. Rozhodujúci zápas ste vyhrali doma o jediný gól…Pred každou sezónou máme cieľ získať titul bez straty bodu. Ak to splníme, sme spokojní. Ak sme aj v minulých sezónach prehrali, tak výnimočne. V tohtoročnom finále nás doma Považská Bystrica trochu potrápila. V treťom zápase sa už hlásila aj únava, máme za sebou komplikovanú sezónu. Každý už mal toho plné zuby. Viacerí hráči sú dlhodobo zranení, dohrávali sme s úzkym kádrom. Urobíte chybu, súper sa chytí, trochu klesá koncentrácia. Je náročné držať ju celých 60 minút na najvyššej úrovni.
Bolo pre Tatran niečo v sezóne ťažké?
Pre nás je vždy úplne najdlhší posledný mesiac sezóny, ten sa neuveriteľne vlečie. Spomínal som veľa zranení, prenasledujú nás od decembra, bolo náročné skoncentrovať sa, dať sa dokopy na každý zápas. V sezóne ich odohráme asi sto s ťažkou prípravou, s náročnými turnajmi. Problémy sme mali aj v tréningu, na niektorých sme boli ôsmi, to je potom náročná situácia aj pre trénera. Tešíme sa, že je po sezóne.
Vy ste prispeli k polovici prešovských titulov – máte ich osem…
Je ich dosť a ešte sa nechystám končiť. Pokiaľ budem vládať a pokiaľ budem užitočný tímu, chcem hrať. Teraz sa však musím dať najmä zdravotne dokopy, zranenie, ktoré som utrpel vo finále, je dosť nepríjemné.
Čo sa stalo?
Mal som otvorenú zlomeninu palca na pravej, silnejšej ruke. Čaká ma ešte jedna operácia, musia mi vybrať skrutky, ktoré tam mám ešte spred dvoch rokov a urobia mi rekonštrukciu kosti. Potom začnem s rehabilitáciou prsta. Je to zdĺhavé a nepríjemné, lebo som si zlomil najcitlivejšiu časť palca, ktorým držím, ovládam loptu.
O necelých osem mesiacov sa uskutočnia na Slovensku ME. V národnom tíme ste v posledných zápasoch chýbali. Potešila by vás pozvánka do tímu?
Samozrejme, na domácom šampionáte by som si rád zahral. To bude sviatok. Na posledné zápasy Euro Cupu s Chorvátmi a Španielmi ma tréner Kukučka nepozval, ale verím, že ešte so mnou ráta. Chcel si na spojke vyskúšať aj iných. V širšej nominácii figurujem.
Reprezentácia potrebuje kvalitných strelcov, dáva málo gólov…
To je pravda, ale treba brať do úvahy, s akými súpermi sme v posledných zápasoch hrali. Predstavujú absolútnu špičku, proti ním, proti takým obranám sa strieľajú góly veľmi ťažko.
V skupine sa Slovensko stretne v Košiciach s Nórskom, Ruskom, Litvou. Aké sú jeho šance?
Najmä Nóri hrajú skvelú hádzanú, ale ak sa dobre pripravíme, ak poskladáme v súčasnej situácii ideálny tím, budeme mať za sebou fanúšikov i trochu šťastia, myslím si, že máme šancu na postup zo skupiny.
Pôvodný článok: https://sport.pravda.sk/loptove-hry/clanok/588358-kapitan-o-vynimocnom-…