V nasledujúcich dňoch vám na stránkach klubového webu prinesieme sériu rozhovorov s generálnym manažérom Miroslavom Benickým. V obšírnom rozprávaní preberieme viacero tém od pôsobenia legionárov v klube, postavenia Tatrana v európskej hádzanej až po mládežnícku základňu najúspešnejšieho slovenského hádzanárskeho klubu. Prvou témou, na ktorú sa zameriame, bude pôsobenie legionárov v našom tíme.
Počet legionárov v našom tíme pred budúcou sezónou opäť stúpol. Prečo vznikol v posledných rokoch tento trend?
„Skladba mužstva sa vždy vyvíja od súťaží, v ktorých pôsobíme a možností, ktoré sú na trhu. Tatran mal na svojej súpiske vždy relatívne vysoký počet domácich hráčov, zvyčajne reprezentantov. Od MS v roku 2009 v Chorvátsku však postupne slovenských hráčov, ktorí sú k dispozícii a môžu pôsobiť na vrcholovej úrovni postupne ubúda, respektíve nie každý hráč zo Slovenska, ktorý „legionárči“ má záujem a môže pôsobiť v Tatrane Prešov. Snažíme sa preto angažovať legionárov, na ktorých miesta aktuálne nevieme slovenských hráčov podpísať a doplniť, preto siahneme po cudzincoch.“
Môžeme teda hovoriť o novej filozofii a zmene uvažovania v klube?
„Ako hovorím, všetko sa to vyvíja od toho, akých hráčov potrebujeme v mužstve a akí sú k dispozícii. Áno, aj v Prešove by sme radi uvítali a snom každého by bolo, aby jeho mužstvo bolo zložené zo slovenských hráčov a najmä odchovancov, ale realita je taká, že nevieme vyskladať kvalitné mužstvo iba z domácich hráčov. Keď sa bavíme o cudzincoch, je pre nás tiež kritériom, aby to v prevažnej miere boli juniorskí, alebo seniorskí reprezentanti svojej krajiny.“
Do tímu pre budúcu sezónu pribudli hráči z krajín, ktoré na slovenskej hádzanárskej mape doteraz neboli. Či už ide o zástupcov z Južnej Ameriky, alebo dokonca Afriky. Prečo sa Tatran vybral týmto smerom?
„Hlavným kritériom je, aby hádzanár spĺňal isté hádzanárske kvality a kritériá. Chlapci, ktorí k nám v súčasnosti prichádzajú sú z krajín, ktoré možno nepatria k najlepším na svete, ale patria k vyspelým hádzanárskym krajinám, aj keď v minulosti možno nepatrili k úplnej špičke. Výsledky týchto mužstiev na šampionátoch sa ale zlepšujú, napríklad Egypt bol na poslednom juniorskom šampionáte na 3. mieste. Hráči týchto krajín sa v konfrontácii s európskymi mužstvami presadili a nevidíme v tom, že možno čo sa týka hádzanej znejú tieto krajiny trochu exoticky, žiadny problém. Zvolili sme teraz túto cestu, keďže títo hádzanári sa javia ako veľmi perspektívni, samozrejme doplnení aj o už skúsených hráčov. Čo je nemenej podstatné. No a dôležité sú aj podmienky, za ktorých ich vieme získať, keďže na jednej strane sú pre nás výhodné a na druhej hráčom dávajú priestor zahrať si v európskych súťažiach.“
Ako prebiehal výber jednotlivých hráčov?
„ V Tatrane sme za posledný rok – rok a pol cielene sledovali hráčov z týchto krajín. Videli sme ich na majstrovstvách sveta, kontinentálnych šampionátoch, ale aj v ligových súťažiach. Keď sme si vytypovali určitých hráčov, skontaktovali sme sa s nimi, či majú záujem prísť do Európy, keďže niektorí v danom momente na našom kontinente ešte nepôsobili. Na základe pozitívnej odozvy sme potom pristúpili k rokovaniam. Zároveň sme si boli vedomí, že presun týchto hráčov je oveľa špecifickejší a výzva adaptovať sa na nové prostredie je oveľa väčšia, preto sme sa snažili využiť možnosti, ak sa dalo vystužiť tím ešte o jedného – dvoch kvalitných a perspektívnych hráčov z rovnakých krajín, vzájomne ich doplniť. Spoločným kritériom ale boli hádzanárske parametre a reprezentačné skúsenosti. V prospech Brazílčanov hovorilo, že sú to chlapci do 24 rokov a každý z nich pôsobil vo všetkých mládežníckych výberoch, pričom Pedro Pacheco bol aj v seniorskom mužstve. Reprezentanti sú aj obaja Tunisania. Jeden je oveľa skúsenejší, ale aj druhý absolvoval viaceré šampionáty. K tomu sa pridal Portugalčan Nuno Santos, ktorého sme takisto sledovali dlhšie a vo svojej krajine, hoci nie je reprezentantom, dlhodobo podával kvalitné výkony a držal si dobré štatistiky. Bonusom je, že portugalčinou bude mať blízko k Brazílčanom, no zároveň sa pozná aj s ďalším novým hráčom, s ktorým spolu hrával – kubánskym reprezentantom Hernandezom, ktorý v Portugalsku pôsobil. Pre rýchlejšiu adaptáciu a stmelenie mužstva to môže byť výhoda a aj to sme zohľadňovali pri skladaní kádra.“
Viacerí z týchto nováčikov sú mladí hráči. Sú to teda dlhodobé plány a filozofia na viac rokov?
„Musíme si uvedomiť, že každý z týchto mladých hráčov je výzvou, ale aj rizikom. U mladého hráča, ktorí podával v doterajšom pôsobení výkony, ktorými zaujal, nie sú garanciou, že v nich bude pokračovať. Ale sú toho predpokladom. Za posledné tri sezóny sa nám ukázalo ako veľmi dobrý ťah angažovať mladých – 21-22-ročných hráčov, ktorí prišli tesne po juniorských výberoch, či to bol Bruno Butorac, Mario Cvitkovič, Leon Vučko, alebo Januš Lapajne. Sú to chalani, ktorí sa za 2-3 sezóny v Tatrane vyprofilovali a viacmenej ich vývoj pokračoval správnou cestou. Ukázali, že niečo majú v sebe. Za svoje pôsobenie niečo Tatranu odovzdali a to, že nie s každým sa dohodneme na pokračovaní patrí k tej športovo-obchodnej stránke. Každý hráč má svoju predstavu o kariére a svoje ciele. Musíme si byť vedomí, že sú to hráči perspektívni, ale zároveň aj finančne nie tak nároční ako ich skúsenejší spoluhráči. Preto sú pre nás zaujímaví.“
Pokračovanie rozhovoru s M. Benickým na tému legionári prinesieme v utorok.
Prešov